Prvá univerziáda v roku 1959

Podľa kategórie
Najnovšie príspevky

Zaspomínajme na prvú letnú univerziádu v Turíne 1959

Univerziádne logo Turín 1959

Po desiatich rokoch nezhôd medzi Medzinárodnou federáciou univerzitného športu (FISU) a Medzinárodnou študentskou úniou (IUS) sa Turín konečne zapísal do dejín ako miesto zrodu letnej univerziády, na ktorej sa po prvýkrát spoločne zúčastnili univerzitní športovci z FISU aj IUS.


1stUniGames_Torino 1959

Vráťme sa späť do 64-ročnej histórie univerziády. Prvá zastávka, kde sa to celé začalo, je letná univerziáda v Turíne 1959. Presne 26. augusta 1959 sa uskutočnil prvý otvárací ceremoniál svetovej univerziády

 Rektor Turínskej univerzity Mario Allara na ňom predniesol:

„Univerziáda je pre svet univerzitného športu mimoriadne významným podujatím. Dôležitejší ako výsledky bude vznik priateľstva medzi vysokoškolákmi celého sveta, ktoré zabezpečí širšie porozumenie a poslúži ako vzor vyšších ideálov pre týchto študentov.“

Boli to práve miestni organizátori – Centro Universitario Sportivo Italiano (CUSI) – Talianska asociácia univerzitného športu, na čele s neporovnateľným doktorom Primo Nebiolom, ktorí hry pokrstili názvom univerziáda. Boli to tiež Taliani, ktorí dali svetu vlajku univerziády s písmenom „U“ obklopená hviezdami a prijali akademickú pieseň Gaudeamus Igitur ako jej oficiálnu hymnu, ktorá znela na všetkých oficiálnych ceremoniáloch univerziády. V skutočnosti sa nehrali žiadne štátne hymny, čo platí dodnes.

Celkovo sa na podujatí zúčastnilo 43 krajín vrátane afrických štátov Nigérie a Sierra Leone ešte pred oficiálnym získaním nezávislosti. V Turíne súťažilo 985 športovcov (865 mužov a 120 žien) v siedmich športoch – atletike, basketbale, šerme, plávaní, vodnom póle, tenise a volejbale. Bolo prekonaných úctyhodných 12 univerzitných rekordov v plávaní a 17 atletických rekordov.

Vplyv, ktorý mala turínska univerziáda na univerzitný šport, nemožno podceňovať. Úspech podujatia, rozmrazenie vzťahov medzi Východom a Západom a rastúci vplyv doktora Nebiolu v rámci FISU zanechali stopu na ďalšie desaťročia.

Nie všetci však mali do Turína hladký priebeh. Maoistickej čínskej delegácii, ktorú tvorili štyria športovci a ich sprievod, sa podarilo dostať až do Moskvy, kým im bol odmietnutý vstup do Talianska. Nie po prvýkrát prišiel Nebiolo, ktorý sa neskôr stal najvplyvnejším prezidentom FISU v rokoch 1961 – 1999, s geniálnym riešením. Nechal delegáciu odcestovať do Prahy, kde Číňanom povedal, aby vstúpili do ISU, ktorá bola v tom čase uznávaná ako dôležitá medzinárodná organizácia. Číňania potom mohli cestovať spolu s československými študentmi do Turína ako členovia ISU.