UNIVERZIÁDA 1987 – REŠTART ŠPORTOVÉHO AREÁLU FIS NA ŠTRBSKOM PLESE
Toto podujatie znamenalo pre Vysoké Tatry nový impulz v organizovaní veľkých medzinárodných športových podujatí, ktorých výpočet je v súčasnosti impozantný. Svetové zimné univerziády v rokoch 1987, 1999 a 2015, Majstrovstvá sveta juniorov FIS v klasických lyžiarskych disciplínach v rokoch 1990, 2000 a 2009 a tiež Európske zimné olympijské dni EYOD 1999 Pred samotnou univerziádou v roku 1987 sa však uskutočnila aj zásadná modernizácia športového areálu FIS na Štrbskom Plese, boli modernizované oba skokanské mostíky, bežecký štadión i bežecké trate, čo dovolilo ďalej usporadúvať v nasledujúcich rokoch aj atraktívne preteky Svetových pohárov v jednotlivých klasických disciplínach ako súčasť programu tradičných pretekov o Tatranský pohár.
Presne pred 30 – timi rokmi, 21. februára 1987 bol na novopostavenom pylóne v športovom areáli FIS na Štrbskom Plese slávnostné zapálený univerziádny oheň, ktorým sa historicky prvý krát na území Slovenska začal najväčší zimný športový sviatok akademických športovcov z celého sveta – Svetová zimná univerziáda. Po predchádzajúcej svedomitej príprave tatranských organizátorov i našich športovcov sa táto univerziáda zapísala aj ako historicky najúspešnejšia, čo sa týkalo počtu medailí našich športovcov.
Všetko sa to oficiálne začalo v hoteli Splendid Venezia 18. 2. 1985 v talianskej Cortine d,Ampezzo na zasadnutí Exekutívy Medzinárodnej federácie univerzitného športu /FISU/, ktorá rozhodla, že dejiskom 13. Zimnej svetovej univerziády 1987 bude oblasť Vysokých Tatier v Československu. Porazili sme tak ďalšieho uchádzača o toto podujatie, americké stredisko Lake Placid, ktoré nebolo na prezentáciu svojej kandidatúry dostatočne pripravené. Našu delegáciu na tomto zasadnutí tvorili podpredseda ÚV ČSZTV Ľudovít Kilár, bývalý člen Exekutívy FISU Ľudovít Komadel a predseda MsNV Vysoké Tatry Štefan Leskovjanský.
Našej úspešnej kandidatúre predchádzala už viac ako ročná práca prípravného výboru, čo sa odzrkadlilo aj v materiáloch kandidatúry. No až po úspešnom vyhlásení dejiska SZÚ 1987 začal naplno pracovať Organizačný výbor tohto podujatia pod vedením Ľudovíta Kilára, ktorý sa medzičasom stal aj ministrom školstva. Zámerom organizátorov bolo totiž nielen výborne zorganizovať toto prestížne svetové podujatia, ale dať aj nový impulz samotným Vysokým Tatrám, aby sa rozvíjali a ustavične si udržovali charakter moderného zimného svetového strediska. V priebehu samotnej prípravy študentských hier sa viac krát konala aj osobná návšteva vrcholných predstaviteľov FISU v našom regióne, či už to bol generálny sekretár FISU Belgičan Roch Campana, alebo predseda komisie zimných športov FISU Švajčiar Fritz Holzer, ktorý priamo na mieste jednotlivých športových súťaží kontrolovali postup nami deklarovaných plánovaných prác na zmodernizovaní športovísk. Československo dovtedy už tri krát úspešne organizovalo toto najvýznamnejšie svetové zimné akademické podujatie, vždy však bol jej dejiskom český Špindlerov Mlyn, v roku 1949 ešte pod názvom Svetové akademické hry, v rokoch 1964 a 1978 už pod terajším názvom Svetové zimné univerziády. A tak v roku 1987 historicky prvý krát na území Slovenska, na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách zaznela počas otváracieho ceremoniálu SZU študentská hymna Gaudeamus Igitur.
Samotná história medzinárodných vysokoškolských hier siaha až do roku 1928. Základ položila práve Cortina d,Ampezzo, kde sa uskutočnili prvé tzv. Zimné svetové hry Medzinárodného študentského zväzu. História terajších svetových zimných univerziád sa píše iba od roku 1960, no už aj za prvé štvrťstoročie si získali značnú popularitu. Svedčí o tom aj neustály rast tak počtu účastníkov, ako aj zúčastnených krajín. Štafeta usporiadateľov svetových zimných univerziád prechádzala rokmi nasledovne: Chamonix/SUI /1960/, Villars/FRA /1962/, Špindlerov Mlýn/TCH /1964/, Sestriers, Clavier, Turín/ITA /1966/, Innsbruck/AUT /1968/, Helsinki/FIN /1970/, Lake Placid/USA /1972/, Livigno/ITA /1975/, Špindlerov Mlyn/TCH /1978, Jacca/SPA /1981/, Sofia/BUL /1983/, Belluno/ITA /1985/.
Do prípravy a neskôr i samotnej organizácie univerziády sa zapojil celý tatranský región. Všetky súťaže v klasickom lyžovaní sa uskutočňovali v športovom areáli FIS na Štrbskom Plese, všetky zjazdové súťaže v Jasnej v Demänovskej doline, krasokorčuliari súťažili na zimnom štadióne v Poprade a hokejový turnaj sa konal až na troch zimných štadiónoch, a to v Poprade, Liptovskom Mikuláši a v Spišskej Novej Vsi. Priamo na Štrbskom Plese sa v súvislosti s týmto podujatím uskutočnili letné úpravy na bežeckých tratiach, boli pripravené modernizované trate na 5 km, 7,5 km a 10 km, ktoré tvorili uzatvorený okruh a ich prvé 2 km a posledných 1,5 km boli zhodné pre všetky trate. Výrazne sa rozšíril aj samotný bežecký štadión. Uskutočnila sa aj prvá etapa rekonštrukcie veľkého skokanského mostíka P – 90, ktorý sa skrátil a znížil sa aj stôl mostíka, aby skokani mohli lietať nižšie a teda s bezpečnejším pocitom nad terénom, uskutočnili sa aj úpravy na nájazde a profil mostíka tak bol plochší. Oficiálnym emblémom SZU 1987 bol študent na lyžiach s knihou pod pazuchou, slovenským pastierskym klobúkom na hlave a československou vlajkou v ruke, maskotom bola sova, ktorá bola zobrazená pre každú športovú disciplínu s ich súťažným výstrojom.
Otvárací i záverečný ceremoniál bol v Športovom areáli FIS na Štrbskom Plese, v jeho skokanskej časti, ceremoniály odovzdávania medailí víťazom sa uskutočňovali každý večer pred hotelom Panoráma. Samotné univerziádne dianie komentovali vtedajšie najväčšie moderátorské hviezdy, otvárací a záverečný ceremoniál Karol Polák, bežecké súťaže Gabo Zelenay a skoky Stanislav Ščepán. V ubytovacích zariadeniach na Štrbskom Plese bola zriadená univerziádna dedina, v hoteli Patria bolo centrálne akreditačné stredisko, v hoteli FIS sídlil OV SZÚ i tlačové stredisko pre novinárov, v hoteli Baník bola univerziádny klub a v sanatóriu Helios antidopingové centrum. Nezabudnuteľnými spoločenskými akciami pre vedúcich jednotlivých družstiev i prítomných novinárov boli u tradičné akcie v obci Štrba, či už „Štrbská svadba“, alebo „Štrbská zabíjačka“. Patronát nad celým podujatím prevzal vtedajší predseda federálnej vlády ČSSR Ľubomír Štrougal.
Neprehliadnuteľným pamätníkov vtedajšej SZÚ 1987 je dnes 8 metrový antikorový pylón univerziádneho ohňa, ktorý je ukončený 5 - cípou hviezdou, symbolizujúcou 5 kontinentov.
Autor tohto projektu I. Šátor navrhol efekt tzv. „bežiaceho plameňa“. Univerziádny plameň sa po zapálení fakľou dostal až na vrchol pylónu do päťcípej misy po špirále až po desiatich sekundách. Spoľahlivú činnosť metrového horáka zabezpečovali tri okruhy nosných a päť stabilizačných dýz, ktoré počas celej univerziády udržovali trojmetrový univerziádny oheň. Technické riešenie tohto projektu zaručovalo jeho spoľahlivú činnosť aj pri silných nárazoch vetra v sile do 40 m/s, čo prakticky presahovalo vysoko rýchlosť nad 100 km/hod. Celkovú dekoráciu priestoru dotvorili aj dve vlajkové žrde, na ktorých boli vztýčené vlajky usporiadateľskej krajiny a FISU. Tatranskou univerziádou začala aj nová tradícia mierového univerziádneho ohňa, pretože OV SZÚ požiadal vysokoškolskú výpravu z Japonska, aby v špeciálne vyrobenom kahanci priniesla na Štrbské Pleso univerziádny mierový oheň z Kobe, kde sa predtým konala letná univerziáda a kde bol tento mierový oheň donesený priamo z Hirošimy.
Svetová zimná univerziáda 1987 bola veľmi úspešná po organizačnej, športovej i spoločenskej stránke, zúčastnilo sa na nej 942 športovcov z 28 krajín celého sveta. Československo na nej získalo vtedy rekordných 26 medailí, z toho až 15 zlatých. K našim najlepším pretekárom patrili Peter Jurko a Ľudmila Milanová, ktorí získali po 3 zlaté medaily a bežkyňa na lyžiach Alžbeta Havrančíková, ktorá si vybojovala 2 zlaté madaily. Z našich domácich pretekárov pridal jednu zlatú aj združenár Ján Klimko. Pre našu krajinu to až do dnes bola historicky športovo najúspešnejšia zimná univerziáda. Unikátnou prezentáciou našej krajiny boli i samotné univerziádne medaily, ktoré pre najlepších akademických športovcov z celého sveta zhotovila Mincovňa Kremnica, ktorá je jedným z najstarších nepretržite fungujúcich podnikov na svete už od 17. novembra 1328. Medaily boli zhotovené v netradičnom tvare symbolizujúcom tatranský štít, na averze bol názov dejiska SZU 1987 a znaky FISU, na reverze piktogramy jednotlivých športových súťaží.
Samozrejme my organizátori sme vedeli, že všetko neprebehlo len hladko a bez problémov, no vzniknuté problémy sme sa snažili riešiť okamžite a bez veľkej publicity. A tak sme dokázali za jednu noc vyrobiť nové vlajky FISU, ktoré nám boli z Bratislavy omylom dodané žlté, miesto bielych, našli sme v hoteli Patria aj priestor pre prezentáciu dejiska budúcich OH v juhokórejskom Soule, ktorú vtedajší režim nemal záujem podporiť. Dnes ako úsmevné nám pripadajú aj vtedy ideologicky závažné problémy, ako napr. prezentácia jedného z partnerov SZU 1987, ktorý dodal akreditačné karty pre účastníkov podujatia s označením „Fuji Film“, akreditácia novinára Pecháčka z Rádia Slobodná Európa, živá prezentácia „kráčajúceho Janíka“, teda Johny Walker-a z populárneho nápoja whiskey, alebo dodanie štartovných čísiel na súťaž v skokoch na lyžiach, na ktorých sa pod číslom pretekára ako miesto podujatia nachádzalo označenie „Hohe Tatra“.
Pár mesiacov po skončení veľkolepého tatranského podujatia sa k nemu vo svojom vyjadrení na zasadnutí Exekutívy FISU v talianskom Cagliari vrátil aj vtedajší prezident FISU talian Dr. Primo Nebiolo, ktorý povedal:“ Máme znova možnosť oceniť organizačný talent z tatranského regiónu, ktorí boli takí starostliví a takí veľkorysí. Napr. hokejové zápasy na všetkých hokejových štadiónoch boli tak dych berúce, že sme spoločne zažili pravú hokejovú atmosféru ako na svetových šampionátoch či olympiáde. Uskutočnenie finálového zápasu práve medzi domácim víťazným Československom a ZSSR bolo možné aj vďaka vylosovaniu. Súboj pred preplneným štadiónom na záver náročného turnaja 9 tímov vyvolal intenzívny záujem publika a tento zápas bol preukázateľne najdravejší, aký sa kedy hral v histórii Univerziád.“
Peter Chudý, predseda organizačnej komisie SZU 2017